UNDERDOSE - TILT
Slovenský Seattle nie je Prešov, ale Nitra. Toto je naozaj špičková domáca nahrávka a ak aj neexistuje škatuľka ako dark progressive grunge, tak album TILT ju práve vytvoril.
Metalopolis již 20 let pravidelně přináší informace a články převážně související s metalovou hudbou. Často však zavítáme i do jiných než metalových anebo vůbec hudebních oblastí a nezřídka tak nabízíme i obsah mimo hlavní záběr našeho webového magazínu.
Nórská úderka s morovým letopočtom v názve vždy bola, je, a zrejme bude “iba” partiou “toho Frosta zo SATYRICON”. Kým na regulárnom debute “Liberation” bolo ťažko nájsť čo i len minimum nad rámec s vetrom o preteky uháňajúceho, zle nazvučeného “true” blacku s hyperrýchlou legendou za bicími, aktuálne CD “Beyond The Apocalypse” ponúka o dosť viac.
Okamžite udrie do uší veľmi kvalitný zvuk. Pomer nástrojov vo finálnom mixe je síce “Nórsko” ako sviňa, napriek tomu je čitateľná práca gitár, kanonáda bicích i obligátny škrek, ktorý poslucháča sprevádza bez sebemenších zmien až do konca dosky. Len tej basy je pomenej, čo ale k žánru tak akosi patrí. Prekvapením je omnoho väčšia prepracovanosť nahrávky, snaha o zmeny tempa a pestrú hru na bicie a (v rámci možností) melódiu sú badateľné od úvodnej “Chasing Dragons”. Nie je núdza o gitarové vyhrávky (úvod “Beyond The Apocalypse”), je vidno, že album má vyššie ambície ako len uvoľňovať špinu v ušiach pravých severských černokňažníkov a pekelníkov.
Prvá polovica “Beyond The Apocalypse” je tradičný old school mayhemovský nášup, napriek vyššie spomínaným atribútom žiadneho zo svojich učiteľov neprekonáva. Víchor strieda smršť, smršť ustupuje uragánu a nad tým dunia kopytá koní jazdcov Apokalypsy. Ich opraty drží v rukách Frost (a že to je jazda, keď v “Necronatalenheten” šliapne na plyn), záruka toho, že o 1349 sa bude stále hovoriť, minimálne zo slušnosti. To, že táto nórska pätica by mohla príjsť s niečím zaujímavejším ako slušne odohratou “klasikou”, naznačuje vyše sedemminútová skladba o Tom, čo peje zvláštne piesne, “Singer Of Strange Songs”.
Tempo odrazu zvoľní a 1349 sa ukážu z tej epickejšej, premýšľavejšej stránky. Gitarová linka, ktorá sa odrazu zjaví nad furiosom bicích letmo pripomenie ťažko prekonateľnú hymnu “With Strength I Burn”, podpísanú samotnými EMPEROR. Silná vec, vybočujúca a naštastie nie posledná. Kým nasledujúca “Blood Is The Mortar” zabrúsi až do deathu, “Internal Winter” znovu atakuje hranicu ôsmich minút a pláva do vôd pomalého, (aj napriek absencii kláves) atmosférického a technicky trochu náročnejšieho blacku.
Záverečná, v prvej polovici až pokorne komorná, organová “The Blade” podčiarkne druhú polovicu “Beyond The Apocalypse” a stanovuje konečný verdikt: 1349 natočili prekvapivo slušnú dosku, relatívne pestrú a v mojich očiach nie až tak vzdialenú napríklad aktuálnej “Chimere” od kultových MAYHEM. A tak už teraz čakám, čo bude nasledovať za apokalypsou...
Foto: manzeta
Po mizernom "Liberation" sa 1349 nadýchli a vyprodukovali dosku, ktorá udrží krok so špičkou staromilskej časti blackmetalovej scény. Solídny nášup nepostrádajúci tak často chýbajúcu pestrosť a rozmanitosť.
7,5 / 10
Beyond The Apocalypse (2004)
Liberation (2003)
1349 (2001)
Chaos Preferred (1999)
Demo (1998)
Po otřesné živé produkci jsem se domníval, že aspoň na desce bude hudba 1349 něčím zajímavá. Bohužel - nestalo se tak. Jedná se o klasický prototyp tupého pseudo-evil BM. Vynikající bubeník? To ale platí o dalších několika desítkách bicmenů, kteří se pohybují v hudebním světě.
Kdosi mi nedávno povídal, že na 1349 je nejlepší to, jak je jejich tvorba hudebně absolutně neschopná. Tím je myslím zcela výstižně řečeno vše. Jedná se sice o naprosto primitivní blackový prasopal, ale i ten se musí umět zahrát. S Frostem za bicí soupravou už má kapela z velké části úspěch zaručen. Když se k tomu přidá schopnost dát do svých skladeb NĚCO, co 1349 povznáší nad bahno průměru, není v podstatě moc co řešit. Já se taky nechal nachytat.
-bez slovního hodnocení-
Slovenský Seattle nie je Prešov, ale Nitra. Toto je naozaj špičková domáca nahrávka a ak aj neexistuje škatuľka ako dark progressive grunge, tak album TILT ju práve vytvoril.
Jednočlenný projekt Kanaďana Jocelyna Galipeaua už dlouho vzývá raně osmdesátkový heavy metal a v současné vlně zájmu o kovové retro může být jeho nové album zajímavým tipem, pokud ovšem snesete, že umělcův pěvecký výkon dokáže občas mírně zatahat za uši.
Pro mě zásadní objev na slovenské scéně a to nejen v neotřelých nápadech, ale i v přístupu k tvorbě v rámci black a death metalu. Korunováno skvostným zvukem ze studia Pulp. A ano, máme v tu zpoždění v tom objevování. Asi rok.
Má to niekoľko dobrých nápadov, ale celkovo mi tu chýba akákoľvek ambícia. Je to celé uponáhľané, miestami aj dosť blbučké, herci žiadna sláva - skrátka taká spotrebná hororová jednohubka. Za návštevu kina to nestojí. 5/10, možno 6/10.
Naprosto unikátní slovenský projekt tematizující aktuální společenská i politická témata. Hudebně založený na žánrové hravosti kombinující alternativní rock, mathrock, jazzové elementy i postpunk.
Kytarista HIPPOTRAKTOR Sander Rom se svou druhou skupinou prezentuje zvláštní rockovou alternativu s nervózní atmosférou a funky prvky. I tvrdší a melodické polohy se objeví. Možná jen pro omezený okruh posluchačů, neboť to smrdí inspirací Mike Patonem.
Mexická odpověď na AMARANTHE. Je to trochu ostřejší, v základu více do deathu, téměř bez čistého mužského zpěvu a méně chytlavých melodií, ve kterých má zase navrch Mörckova parta. Ale je to dobré.